Železničný zvršok, 5. časť – GPK, diel prvý

16.4.2013 8:00 Peter Bado

Železničný zvršok, 5. časť – GPK, diel prvý

Predchádzajúce časti seriálu o železničnom zvršku mali poskytnúť odpoveď na otázku „Po čom tie vlaky vlastne jazdia?“. Okrem toho, že zvršok sa skladá z jednotlivých prvkov, ktoré majú svoje špecifiká, je ale rovnako, ak nie aj viac, dôležité, akú majú tieto prvky voči sebe vzájomnú polohu. Toto ich vzájomné usporiadanie podáva odpoveď na ďalšiu kľúčovú otázku „Čo je potrebné, aby jazda bola plynulá a bezpečná?“

 

 

 


Preto, aby odpoveď na úvodnú otázku bola zrozumiteľná i pre laickú verejnosť je potrebné vysvetliť niektoré pojmy, čomu je venovaný tento prvý diel. Základom bude ČSN resp. STN 73 6360, ostatné dokumenty sú pre základnú orientáciu v problematike opomenuteľné. Táto norma, od 80. rokov oborová (ON) „Geometrické uspořádání koleje normálního rozchodu na celostátních dráhách a vlečkách“, prešla do dnešných dní vývojom a na českej strane skončila pod názvom „Konstrukční a geometrické uspořádání koleje železničních drah a její prostorová poloha“, rozdelená na časť „Projektování“ a časť „Stavba a přejímka, provoz a údržba“, a na Slovensku jestvuje s názvom „Geometrická poloha a usporiadanie koľaje železničných dráh normálneho rozchodu“. Rozdielne názvy odrážajú i čiastočne rozdielny obsah, keďže 20 rokov odlišného vývoja sa prejavilo i v tejto oblasti.


GPK po dobu stavby normy neriešia © Peter Bado

GPK označuje skratku pre geometrickú polohu koľaje, v Česku neskôr zmenenú na geometrické parametre koľaje. Geometrickou polohou sa rozumejú smerové a sklonové pomery, geometrické parametre sú súhrnným názvom pre konštrukčné a geometrické usporiadanie koľaje a je priestorovú polohu. Geometrické usporiadanie koľaje je súhrnom pre rozchod koľaje, smerovú a výškovú polohu koľajnicových pásov a ich sklon v rovine priečneho rezu. Geometrické uspořádání koleje vyjadruje smer, pozdĺžnu výšku a pozdĺžny sklon koľaje. Priestorová poloha koľaje je určenie osi koľaje definovanej projektom, prostorová poloha koleje má prakticky rovnakú definíciu. Konštrukční uspořádání koleje je jej rozchod, a vzájomná výšková poloha koľajnicových pásov.


Na prvý pohľad odvážne prevádzkovaná koľaj © Peter Bado

Rozchod koľaje je vzdialenosť pojazdných hrán koľajnicových pásov meraná v rovine priečneho rezu (na kolmici k ose koleje). Meria sa pri širokopätných koľajniciach 14 mm, pri žliabkových 9 mm (v ON to bolo 10 mm) pod temenom koľajníc. Jeho základná hodnota je 1 435 mm. Zmena rozchodu je rozdiel hodnôt rozchodu meraná vo vzdialenosti 1 m. Rozšírenie rozchodu je projektované zväčšenie hodnoty rozchodu v oblúku s polomerom menším ako 275 m (v ON to bolo 300 m). Maximálná hodnota rozšírenia je 16 mm.


„Skrotenie“ rozchodu pomocou „sťahovákov“ © Peter Bado

Prevýšenie koľaje je výškový rozdiel temien koľajnicových pásov meraný v rovine priečneho rezu, teoretické prevýšenie je také, ktoré plne eliminuje vplyv odstredivej sily (výslednica zvislého gravitačného zrýchlenia a odstredivého zrýchlenia pôsobí kolmo na spojnicu temien koľajnicových pásov). V oborovej norme boli používané termíny nižšie, znížené, najmenšie, najväčšie a opačné prevýšenie, ktoré sa však už nepoužívajú a sú vyjadrené nedostatkom alebo prebytkom prevýšenia. Nedostatok prevýšenia je rozdiel medzi hodnotou teoretického a projektovaného prevýšenia, prebytok prevýšenia je rozdiel medzi projektovaným a teoretickým prevýšením.


Výšková deformácia spôsobená sadnutím podložia v mieste prechodovej oblasti pri priepuste
© Peter Bado

Vzostupnica tvorí plynulý výškový prechod medzi koľajou bez prevýšenia a s prevýšením (krajná), alebo medzi úsekmi s rôznymi hodnotami prevýšenia (medziľahlá). Šdandartne sa používa lineárna vzostupnica, v odôvodnených prípadoch i nelineárna Blossova. Dĺžka vzostupnice sa počíta a je závislá na hodnote prevýšenia a rýchlosti.

 
Pomerne značná výšková deformácia, tu v kombinácii i so smerovou, je dôvodom pre
zavedenie pomalej jazdy © Peter Bado

Niveleta koľaje je spojnica úložných plôch podvalov pod osou neprevýšeného pása, niveleta temena koľajnicového pása predstavuje výškový priebeh temena neprevýšeného koľajnicového pása, v inflexnom bode je to úroveň temena fiktivného neprevýšeného koľajnicového pásu. Zbortenie vyjadruje zmenu vzájomnej pozdĺžnej výškovej polohy temien protiľahlých koľajnicových pásov na zvolenej základni vyjadrená pomerom (1 : n).


Jeden zo spôsobov ako stabilizovať smer koľajnicového pása © Peter Bado

Smer koľaje v osi je priebeh osi koľaje v pôdoryse, smer koľajnicového pása je priebeh pojazdnej hrany koľajnicového pása v pôdoryse. Prechodnica tvorí plynulý smerový prechod medzi úsekmi koľaje s odlišnou krivosťou. Medzi priamou a kružnicovým oblúkom je to krajná prechodnica, medzi dvoma oblúkmi medziľahlá. V určitých prípadoch ju nie je nutné do koľaje vkladať. Jej dĺžka je opäť závislá na prevýšení a rýchlosti, v zásade platí, že by mala mať rovnakú dĺžku ako vzostupnica. Podľa ON sa prechodnica projektovala ako lineárna v tvare kubickej paraboly, čo bolo dané historicky. Snaha o zvýšenie rýchlosti v stiesnených pomeroch viedla k zavedeniu Blossovej prechodnice, ktorá je zavedená ako v STN, tak i ČSN. ČSN naviac zaviedla v roku 2008 prechodnicu v tvare klotoidy, ktorá nahradila tvar kubickej paraboly s tým, že prechodnice tvaru kubickej paraboly sa ponechajú do najbližšej rekonštrukcie koľaje a tam, kde to nebude možné je možné ich ponechať trvale.


Smerová deformácia koľaje vplyvom deformácie násypu © Peter Bado

Rýchlostné pásma rozdeľujú trate do skupín podľa projektovanej traťovej rýchlosti. Zatriedenie do jednotlivých pásiem je dôležité ako z hľadiska údržby – vyššie rýchlostné pásmo = prísnejšie kritéria na kvalitu koľaje, tak podľa STN i pre projektovanie. ČSN v projekčnej časti nepracuje priamo s RP, ale s konkrétnym intervalom rýchlostí.

 
ČSN
STN
RP 0
V ≤ 60 km/h
 
RP 1
60 < V ≤ 80 km/h
V ≤ 60 km/h
RP 2
80 < V ≤ 120 km/h
60 < V ≤ 90 km/h
RP 3
120 < V ≤ 160 km/h
90 < V ≤ 120 km/h
RP 4
160 < V ≤ 230 km/h
120 < V ≤ 160 km/h
RP 5
230 < V ≤ 300 km/h
160 < V ≤ 200 km/h
Rozdelenie rýchlostných pásiem podľa ČSN a STN 73 6360
 
Kvalita GPK sa hodnotí na základe meraní jednotlivých veličín, pričom sú stanovené stavebné a prevádzkové odchýlky. Pri prevádzkových odchýlkach STN uvádza hodnoty, ktoré sa nemajú prekročiť a medzné hodnoty, ČSN pracuje s medzami - sledovania (AL), kedy je pri prekročení hodnôt potrebné stav GPK posúdiť a naplánovať údržbu; zásahu (opravy), kedy je potrebné vykonať údržbové práce tak, aby nedošlo k prekročeniu medznej prevádzkovej odchýlky; bezodkladného zásahu (IAL), kedy je potrebné vykonať bezodkladné opatrenia k zabezpečeniu bezpečnosti prevádzky.
 

Meranie parametrov GPK pomocou vozíka KRAB © Peter Bado
 
Okrem vyššie uvedených existujú medzi oboma normami i ďalšie rozdiely, v zásade sa dá konštatovať, že ČSN má pred STN určitý náskok. Rámec článku však neumožňuje vyčerpať túto tému do detailov a vzhľadom na jeho účel to ani nie je potrebné. Druhý diel bude zameraný viac prakticky, s uvedením konkrétnych príkladov.
Použitá literatúra:

[1] ON 73 6360 Geometrické uspořádání koleje normálního rozchodu na celostátních dráhách a vlečkách, 1987
[2] ČSN 73 6360 Konstrukční a geometrické uspořádání koleje železničních drah a její prostorová poloha, 2008 resp. 2009
[3] STN 73 6360 Geometrická poloha a usporiadanie koľaje železničných dráh normálneho rozchodu, 1999

Súvisiace odkazy